Nepokojná rieka

Autor v románe zachytáva históriu budovania papierne v tridsiatych rokoch sovietskeho štátu, a predsa v ňom ide predovšetkým o človeka, o jeho psychológiu. Dalo by sa povedať, že je umeleckým dôkazom správnosti Leninovej tézy: Materiálne podmienky menia človeka. A predsa je to v románe skôr skryté ako vopred dané. Leonov je majster zložitých pováh, napríklad pri vykreslení lásky mladého inžiniera Favorova k chemičke Zuzane, alebo problematiky osobného a spoločenského „ja", vedúceho tesárov Akišina, ale aj dokonalej formy.