Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.

Tip na knihu ... Maria Jurič Zagorka - Plamene inkvizície

  dec 2, 2017     Zamyslenie nad knihami  
  0Komentáre
Tip na knihu ... Maria Jurič Zagorka - Plamene inkvizície

Dlho som premýšľala, ktorú knihu zvoliť ako úvodnú. Ktorá si zaslúži takéto vyznamenanie? Odpoveď mi bola jasná od začiatku avšak stále som mala pocit, že nič nové nepoviem. Snáď neexistuje nikto, kto by o tejto knihe nevedel...Písal sa rok 1975 a na slovenskom trhu sa objavila kniha Plamene inkvizície od Márie Jurič Zagorky a vyvolala takmer hystériu. Aj dnes, po viac ako 40 rokoch, sa číta jedným dychom a určite patrí medzi najkrajšie príbehy vôbec. Ja som ju objavila v puberte, po prelúskaní sa všetkými knihami od edície Čajka a odvtedy jej patrí miesto v mojom srdci i knižnici a vždy sa k nej rada vraciam, hoci ju poznám už naspamäť. Táto dvojkniha má v mojom čitateľskom živote zvláštne a čestné postavenie. Ide o historicko – romantický román a je určená hlavne ženám snívajúcim o galantných rytieroch, zlých zbojníkoch, v ktorých drieme dobré srdce a ušľachtilý charakter, zaujímajúcim sa o históriu. Povedzme si pravdu, nehľadáme podvedome aj my takýchto hrdinov v reálnom živote?

Dej románu

sa odohráva počas panovania uhorského kráľa Štefana V., ktorého vláda sa historicky datuje do 13. storočia. Román zachytáva vládu panovníka, vzťahy v jeho rodine a život na kráľovskom dvore, ktoré spolu so snahami uvedomelej chorvátskej šľachty získať moc a otázkami náboženského vyznania, tvoria pozadie, do ktorého spisovateľka Zagorka umiestnila životy svojich štyroch ústredných protagonistov - kňažnú Doriu Okičskú, jej slúžku Tajanu, zbojníka nazývaného „Čierny Tomo“ a tajomného rytiera Sokola.

Dej je veľmi bohatý

Vôbec nie prvoplánový a od prvej do poslednej chvíle netušíte, aké bude rozuzlenie, ktoré je mimochodom veľmi prekvapivé. Dejová línia celého príbehu je popretkávaná množstvom tajomstiev a prekvapivých zvratov, nie je núdza o romantiku ani napätie na pozadí historických udalostí. Autorka živo a vierohodne vykresľuje vtedajšie udalosti a pomery, vie vtiahnuť čitateľa do života svojich hrdinov.

A kto sú vlastne tí hlavní hrdinovia?

Na začiatku sa stretávame s mladou chorvátskou kňažnou Doriou Okičskou, ktorá sa po nezhode s priateľkou Mirenou odoberá domov na svoj hrad Okičgrad. Cestou sa však jej sprievod stane obeťou lúpežného prepadu. Veliteľ zbojníckej družiny, rytier nazývaný „Čierny Tomo", je očarený krásou mladej kňažnej a rozhodne sa ju získať. Ona mu však ujde, no namiesto toho, aby sa vyslobodila, vpadne do pevnosti zhýralých, navonok mravných, hospitalcov – rytierskeho rádu. Olivero, predstavený rádu, sa ju pokúsi znásilniť, Dorii však príde na pomoc práve Tomo. Zachráni ju pred zneuctením a postará sa, aby v bezpečí odišla domov. Týmto sa dej rozhodne nekončí a začína sa séria romantických zápletok a nečakaných zvratov, pri ktorých poskočí srdce nejednej romantickej duši... Doriina slúžka Tajana je chudobné, krásne, nevzdelané a láskavé dievča. Je zamilovaná do svojho ochrancu, tajomného rytiera Sokola, ktorý je tiež jedným z hlavných postáv. Rytier Sokol je záhadný muž, ktorý je šikovný v boji a ženy uchvacuje práve tým, že si nikdy nedáva dolu kuklu z hlavy. Doria má ešte brata Ivana, ktorý významným spôsobom zamotá nitky deja a čitateľov tak udržuje v neustálom napätí. Žiarlivá kráľovná Alžbeta, jej úlisný a zlý sluha a milenec ryšavý Joachim a mnoho ďalších väčších či menších postavičiek dotvárajú množstvo epizód a epizódiek a dokresľujú celý charakter príbehu.

Je tam všetko

Historické fakty, napätie, tajomstvo, intrigy, dobrodružstvo, záhady, tragédie, ale i láska a romantika. Všetko toto zvláda Zagorka s bravúrou jej vlastnou. Bolo by zaujímavé vedieť, nakoľko sa dané postavy zhodujú so skutočnosťou a ktoré vlastne naozaj existovali. V knihe sa píše, že Čierny Tomo vraj skutočne žil a zbojníčil, ale neskôr sa polepšil a zvyšok života sa snažil očistiť svoje meno a staral sa o tých, ktorých okradli zbojníci. Jeho vnuk sa dokonca stal mestským konšelom. Ivan Okičský vraj takisto žil a z jeho hradu je teraz zrúcanina v Chorvátsku.

Román prečítate so zatajeným dychom od začiatku do konca a po jeho dokončení budete mať pocit, že ten svet je predsa len o trošičku krajší a farebnejší...a o to práve ide :-)

Komentáre

Ak chcete pridať komentár musíte byť prihlásený