Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.

Boh, ktorý sa dotýka

  mar 31, 2018     Horčičné zrnká  
  0Komentáre
Boh, ktorý sa dotýka

"Rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom. A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: "Pozdravujem vás!" Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu." (Mt 28, 8-9)

Ako by si sa zatváril, keby sa práve teraz zjavil pred tebou naozajstný Ježiš z mäsa a kostí? Čo by si urobil? Ja by som pravdepodobne k nemu hneď utekala, chytila ho za ruku alebo objala a dala mu snáď milión otázok, ktoré ma zaujímajú...Záleží ti na mne? Máš ma rád? A ako veľmi? Idem správnou cestou? Čo odo mňa očakávaš? Čo chceš, aby som urobila? Kedy sa zmenia tieto a tieto veci? A zmenia sa vôbec?... Keďže Ježiš mal vždy svojský zmysel pre humor a takisto aj odpovede, vôbec neviem, ako by mi v tej chvíli odpovedal na moje otázky a či vôbec, ale v každom prípade by to bol veľký zážitok len tak ho stretnúť a pri veľkej odvahe sa ho aj dotknúť.

Dotyk v plnosti

Moje najobľúbenejšie čítanie z Nového zákona je o žene trpiacej krvotokom. Naozaj neviem, prečo práve toto čítanie mám tak rada, ale vždy, keď si ho prečítam, vždy znovu a znovu ma fascinuje. Žena, ktorá bola roky podľa židovských zákonov kvôli krvácaniu nečistá, odsúdená na okraj spoločnosti, minula všetky svoje peniaze na vyliečenie, ktoré aj tak nenastalo. Bola zúfalá, spravila by všetko, aby mohla viesť normálny život. Až raz sa dopočula o istom prorokovi, ktorý chodí po krajine, káže, ako majú ľudia žiť a uzdravuje. Áno, ten prorok bol Ježiš. Nazbierala obrovskú odvahu, keďže ako nečistá nesmela chodiť medzi ľudí a odhodlala sa na cestu za ním...Kvôli neutíchajúcemu krvotoku mala zranenia nielen na tele, ale aj na duši. Určite sa cítila osamelá a nikým nemilovaná, odsúdená a vyprahnutá ako na púšti. Prišla teda do mesta, kadiaľ práve prechádzal Ježiš a keď ho z diaľky zazrela obklopeného davom ľudí, neváhala ani chvíľu. Predrala sa zozadu k nemu, mysliac si, že stačí, keď sa len dotkne lemu jeho rúcha a bude zdravá. Nepozorovane sa ho chcela len dotknúť a v tichosti odísť, aby si ju nik nevšimol. Možno sa bála, hlboko ovplyvnená židovskými zákonmi, že aj Ježiš ju odsúdi. A čo sa stalo? Keď sa ho v plnej viere dotkla, vyšla z neho sila a ona bola zdravá. On si to samozrejme všimol a chcel vedieť, kto sa ho dotkol. Ja si myslím, že vedel, kto to bol, ale on sa jej potreboval dotknúť nielen fyzicky, ale hlavne v jej vnútri...chcel, aby bola uzdravená celučičká celá. Žene so srdcom určite niekde v krku neostávalo nič iné len sa priznať a on v tej chvíli v nej mohol dokončiť to, čo započal...dotknúť sa jej v plnosti a uzdraviť ju celú.

Predstavujem si, čo by som robila ja na mieste tej ženy. Vidím Ježiša ako kráča. Okolo neho je toľko ľudí, že chvíľami sa stráca v dave, aby sa znovu objavil. Keď už už chce zájsť za roh, cielene otočí hlavu smerom ku mne a naše oči sa v diaľke spoja. Usmeje sa na mňa tak, ako to vie len on a tým gestom mi dá najavo, že on vie, čo potrebujem a som preňho veľmi drahá. Stojím mu za ten úsmev aj v dave ľudí. A ja posilnená jeho znamením sa rozbehnem k nemu. Len on vie, čo sme spolu zažili a tak, keď urobí ten konečný záverečný sceľujúci dotyk, nie je to ani zďaleka naše prvé stretnutie. Tento dotyk Boha vo viere prináša naplnenie, pretože nakoniec nie som to len ja, kto sa dotýka Boha, ale je to aj Boh, ktorý sa dotýka mňa.

Originalita Boha

Boh s každým pracuje originálnym spôsobom. Určite sa ťa dotkol skôr ako ty jeho a možno o tom ani nevieš. Veľa dotykov a objatí časom vybledne. Ale Boh sa dotýka inak. Nedotýka sa fyzicky nášho tela (i keď niekedy aj tak), ale dotkne sa človeka v jeho vnútri – a to vždy tým najoriginálnejším a najnepredvídateľnejším spôsobom. Vieš, že aj keď sa roky modlíš a nevidíš žiaden výsledok, On už teraz na ňom pracuje, dotýka sa ťa a mení ťa? Dokonca sa môže dotknúť aj toho, kto ho nehľadá rovnako ako toho, kto už po tom dlho túži.

Dotýkajúci Boh, ktorý sa nechá dotknúť druhými 

V časoch, keď Ježiš žil, mali ľudia tú česť zakúsiť jeho blízkosť - podanie ruky, objatie, rozhovor s ním. Niektorí sa mu vrhali k nohám, iní sa k nemu neodvážili ani priblížiť a sledovali ho len z diaľky. Niektorí ním opovrhovali. Tak ako v dnešnej dobe, určite aj oni bojovali s nedôverou či inou predstavou o ňom. Určite to nebola predstava zraniteľného človeka, ale všemocného Boha. Mali inú predstavu o tom, ako by mal vyzerať, odkiaľ mal pochádzať, aký by mal byť, či čo mal robiť.  Ani židia, ktorí Ježiša ukrižovali, ho nespoznali. Nebola to ich predstava o Bohu, ktorý sa dotýka a dodnes čakajú, kedy príde. Nebola to ich predstava o Bohu, ktorý sa nechá dotknúť druhými. Bol predsa taký ľudský! Ježiš túto predstavu o Bohu zmenil. On sa stal človekom. Dotýkajúci Boh sa stal Bohom, ktorý sa nechá dotknúť druhými. Chceš sa ho dotknúť aj ty alebo sa radšej necháš dnes dotknúť Bohom ty? Nech už si vyberieš čokoľvek alebo nech už sa stane čokoľvek, prajem ti, aby to posilnilo tvoju vieru v tomto období, kedy si pripomíname, že Boh sa stal jedným z nás a zomrel za nás. On sa stal človekom a bol nám podobný vo všetkom, v úplne všetkom, okrem hriechu a práve za ten náš zomrel preukrutnou smrťou...

Komentáre

Ak chcete pridať komentár musíte byť prihlásený