Všetko má svoj čas a svoju chvíľu každé úsilie pod nebom...
Svoj čas má narodiť sa, svoj čas má zomrieť,
svoj čas má vysádzať, svoj čas má sadenice vytrhať.
Svoj čas má zabíjať, svoj čas má liečiť.
Svoj čas má váľať, svoj čas má stavať.
Svoj čas má plakať, svoj čas má smiať sa.
Svoj čas má zarmucovať sa, svoj čas má tancovať.
Svoj čas má rozhadzovať kamene, svoj čas má zbierať kamene.
Svoj čas má objímať sa, svoj čas má zdržovať sa objatia.
Svoj čas má hľadať (niečo), svoj čas má niečo stratiť.
Svoj čas má (niečo) si uschovať, svoj čas má niečo odhodiť.
Svoj čas má trhať, svoj čas má zašívať.
Svoj čas má odmlčať sa, svoj čas má prehovoriť.
Svoj čas má milovať, svoj čas má nenávidieť.
Svoj čas má vojna, svoj čas má pokoj.
Akýže má osoh, kto je (stále) činný, z toho (všetkého), o čo sa namáhal? (Kaz 3, 1-9)
Po 40 dňoch pôstu vchádzaš do jeho záverečnej fázy – Veľkého týždňa. V tomto týždni Ježiša odsúdia, umučia a zabijú, aby nakoniec víťazne vstal z mŕtvych. Nechaj spolu s Ním na kríži v sebe zomrieť všetko to, čo ťa od Neho vzďaľuje, čo ťa vyrušuje, čo ťa oberá o pokoj a odovzdaj to Jemu, lebo len On to môže vyliečiť. Po dňoch odriekania, námahy, púšte, stíšenia sa do seba a hľadania cesty k Bohu otváraš dvere, na ktoré On trpezlivo po celý čas klopal a konečne stojíš pred Ním...Je tu iba On a ty...ty vysilený fyzicky, a predsa posilnený duchovne a Ježiš, ktorý sa radostne na teba usmieva, vystiera k tebe ruku a je ochotný vstúpiť do tvojho príbytku, aby tu prebýval, aby ťa vypočul, oslobodil, uzdravil, ale hlavne, aby už nikdy neodišiel. Po časoch odriekania si sa dočkal nádeje na novú hostinu. Či už si sa postil za vypočutie svojich prosieb, či pre tvoj vzťah k Nemu, či viac alebo menej úspešne...si tu, stojíš pred prahom konca tvojho úsilia v radostnom očakávaní a netrpezlivo vyzeráš von oblokom, či sa ešte neblíži. Si pripravený. Ešte upratať vo svojom vnútri na spovedi a s čistým svedomím s Ním môžeš zasadnúť za štedro prestretý veľkonočný stôl, aby ste spolu hodovali a tešili sa z novej nádeje, života, ktoré ti priniesol...
Všetko má svoj čas a svoju chvíľu každé úsilie pod nebom...Ten čas sa nezadržateľne blíži, ba už o chvíľu je tu. Je správne naučiť sa žiť tak, aby sme vedeli odpovedať slovami žalmu: „Pán je môj pastier, nič mi nechýba.“ (Ž 22,1)
Čo donesieš a povieš Ježišovi, keď mu otvoríš dvere ty?
