Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.

Spomínate si? ( Čítanie pre bábätká a trochu väčšie detičky)

  mar 8, 2018     Čítanie pre deti , Zamyslenie nad knihami  
  0Komentáre
Spomínate si? ( Čítanie pre bábätká a trochu väčšie detičky)

Patrím ku generácii socialistických detí. Bola som "skoroiskrička", už som mala aj kúpenú rovnošatu, len už k tomu nedošlo...bola revolúcia. Ale nie o tom som chcela...Aj napriek tomu, že to bola nie veľmi priaznivá doba, ja ako dieťa mám na ňu veľmi pekné spomienky. S nostalgiou chytám do rúk detské leporelá a knihy a premáha ma pocit ľútosti, že som už vyrástla. Sú krásne a plné nádherných veršíkov a rozprávok. Nové detské knihy sú síce veľmi pekné, bohato farebne ilustrované, ale akosi im neviem prísť na chuť, chýba im to neopakovateľné čaro ( česť výnimkám ), ktoré som cítila vždy, keď mama otvorila knihu a čítala nám so sestrou...

Pre mňa nezabudnuteľné je leporelo Hodinky s naozajstnými ručičkovými hodinkami, ktoré sa dajú posúvať a krásnymi ilustráciami...ešte doteraz nám mama príležitostne recituje známu básničku...Dvanásť hodín - čas obeda. Hladný ponúkať sa nedá. Chutí teplá polievka, miznú lokše z tanierka. Tie my radi, veru hej! A teraz spať do druhej!... A my sa na to smejeme, lebo namiesto do postele, mašírujeme po obede do práce...škoda :-(

A čo toto?... Šijem, šijem pomaličky košieľku i nohavičky a ty, Macko, ticho seď, oblečiem ťa hneď! Nesmrteľné leporelo Môj macík z ruského originálu preložila Mária Rázusová-Martáková. Čo robí túto knihu tak nadčasovou? Ilustrácie sú pekné, dôsledne popisujú dej. Ale podľa mňa je to vďaka textu. Verše sú jednoduché, zrozumiteľné, a predsa prirodzené ako hovorová reč. Celý príbeh tak nejak pekne plynie zo strany na stranu. Preto je tak ľahko zapamätateľný. Spomeniete si naň aj za 20 rokov, keď knihu budete čítať vlastným deťom. Proste milý príbeh s ešte milšími obrázkami, nedá mi neusmievať sa, keď si ho listujem.

A do tretice Koza rohatá a jež od Milana Rúfusa...Ja som koza rohatá, do pol boka odratá, cupi-lupi nohami, prekolem ťa rohami... Prednedávnom som sa k tomuto leporelu vrátila, keď ho babka odnekadiaľ vytiahla a čítala môjmu krstniatku ( neviem, asi bolo jej obľúbené...teda, babkine myslím). Vraciam sa do svojho detstva...Babka napiekla šišky všetkým vnúčencom, sadli sme na bicykle a hajde na výlet. Na lúke rozprestrela deku, ošúpala uhorku, šupy nám všetkým dala na tvár ako pleťovú masku ( mala to dobre premyslené ) a my sme ticho ležali, kým ona nám čítala.

A čo napríklad Na tom našom dvore? Nádherne ilustrované a opäť veľmi milé básničky o domácich zvieratkách. O zvieratku bolo aj moje ďalšie leporelo O zanovitom kocúrikovi. Bolo svojím spôsobom výnimočné aj kvôli tomu, že príbeh malo len na 1. strane a zvyšok knihy boli čisté obrázky. Doteraz mám odložené fotky ako ho ako úplný štupeľ rozprávam a hrozím prstom ako dievčatko v príbehu, ktoré napomína kocúrika, aby nešiel do lesa, lebo sa stratí.

Ďalšou výnimočnou úplne útlučkou knižôčkou akurát do detskej ruky bola kniha O malej Aničke...učila ma predložky a orientovať sa v priestore a úplne som prepadla jej čaru.

Medzi moje absolútne najobľúbenejšie "veľkáčske" knihy patrila určite aj krásne ilustrovaná Z rozprávky do rozprávky (hlavne kvôli dlhovlasej krásnej princeznej, ktorú som obdivovala a na ktorú som sa chcela podobať).

Ďalej absolútna klasika ako Slovenské rozprávky od Pavla Dobšinského, Sklená studňa, Rozprávky o psíčkovi a mačičke od Josefa Čapka alebo kniha ruských rozprávok Div a zázrak, z ktorej si dodnes spomínam na Mašu, ktorá sa ukryla medveďovi v koši, aby sa dostala k svojím starkým.

Zbožňovala som aj knihu napísanú podľa veľmi vtipného večerníčka – volala sa Moje priateľky myšky a vyhrala som ju v knižnici za napísané vianočné vinšovanie. Rovnako ako aj večerníček je veľmi milá a vtipná a opisuje veselé príhody kocúrika Pazúrika a jeho priateliek myšiek.

Trochu z iného súdka boli detské encyklopédie, ktoré som neustále listovala a vždy mi mali čo povedať - Svet okolo nás, Detská encyklopédia a Rozum do vrecka boli u nás doma dlho top materiál na prezeranie a študovanie. Elenka zo Svetu okolo nás s veľkou mašľou bola dlho predlho mojím idolom.

Ako som rástla, samozrejme sa moje požiadavky na knihy menili a inklinovala som už skôr k románom pre dievčatá. Mám vytipovaných zopár mojich najobľúbenejších kúskov, ale o tom nabudúce :-)

A ktorú knihu ste v detstve mali najradšej vy?

Komentáre

Ak chcete pridať komentár musíte byť prihlásený